Cit.(4) : Vykonané in vitro štúdie antimikrobiálnej aktivity nanočastíc striebra preukázali vysokú bakteriostatickú a fungistatickú aktivitu pri veľmi nízkych koncentráciách (1 µg.ml-1 až 10 µg.ml-1, čiže 1 až 10 ppm), ktoré súčastne nevykazujú akútnu cytotoxicitu voči bunkám cicavcov, ktorá bola stanovená pri koncentráciách vyšších ako 30 µg.ml-1, čiže 30 ppm. Nanočastice striebra tak nachádzajú uplatnenie napr. v medicíne na potlačenie infekcií pri liečbe popálenín, či k obmedzeniu tvorby bakteriálneho biofilmu na cievnych náhradách, katétroch, či protézach. (viď tiež (5) )
Menej je v tomto prípade viac, pretože koloidné striebro vo vyšších koncentráciách nie je úplne neškodné pre človeka i zvieratá. Koloidné striebro je prijímané bunkou prevažne procesom, nazývaným endocytóza a vylučované procesom exocytózy. Pretože endocytóza prebieha rýchlejšie, ako exocytóza, pri vyšších koncentráciách sa nestačia nanočastice úplne vylučovať a zostávajú v bunke, kde môžu spôsobiť poškodenie vnútrobunkových štruktúr (6).
Mechanizmus cytotoxického pôsobenia nanočastíc striebra vyššej koncentrácie (100 ppm, 6-20 nm) skúmali P. V. AshaRani et al. na ľudských bunkách - pľúcnych fibrioblastoch a rakovinových bunkách glioblastómu. Toxicita bola vyhodnotená pomocou zmien v bunkovej morfológii, životaschopnosti bunky, metabolickej aktivity a oxidatívneho stresu. Nanočastice znížili množstvo ATP v bunke, čo malo negatívny dopad na mitochondrie a zvýšili produkciu kyslíkových radikálov ROS. Nanočastice tiež poškodzovali DNA. Aplikácia nanočastíc spôsobila zastavenie bunkového cyklu v G2/M fáze, pravdepodobne kvôli oprave poškodenej DNA. Farbenie Annexin-V propidium jodidom (PI) nepreukázalo žiadne masívne prejavy apoptózy, alebo nekrózy.
Analýza transmisným elektrónovým mikroskopom (TEM) zistila prítomnosť nanočastíc vo vnútri mitochondrie a jadra, ktoré spôsobujú mitochondriálnu toxicitu a poškodenie DNA. Možným mechanizmom toxicity je narušenie mitochondriálneho dýchacieho reťazca. Vyššia citlivosť buniek glioblastómu a ich zastavený bunkový cyklus v G2/M fáze by mohli byť využité pre štúdium vyšších koncentrácií nanočastíc striebra ako lieku na rakovinu. (7), (8), (9)
LD50 koloidného striebra, stanovená na laboratórnych potkanoch bola určená na 1266 mg/kg per os a 284 mg/kg injekčne, takže je klasifikované jako "nepatrne toxická substancia"(10)
(Priemerne vážiaci človek by musel vypiť vyše 4000 l koloidného striebra o koncentrácii 20 ppm v krátkom čase, aby sa otrávil).
Kontraindikácie koloidného striebra nie sú známe, s výnimkou alergie na striebro, preto je vhodné u alergikov vykonať príslušný test. Naopak, bol zistený synergický (zosilňujúci) efekt v kombinácii s niektorými antibiotikami (napr. polymyxin B, gramicidin S) (11).
Hemolytické pôsobenie (rozklad červených krviniek) je u koloidného striebra (kde je bežnou koncentráciou 10-40 ppm) mimoriadne nízke (HC50 bola stanovená na viac ako 1024 ppm - čiže v porovnaní s antibiotikami alebo katiónmi striebra v roztoku čisto iónového striebra nastupuje u koloidného striebra riziková hemolytická koncentrácia až od rádovo 10-100 násobne vyššej hodnoty) (11).
